Jak na věc


pozemný hokej mnichovice

2.1 Dallaský incident – ozbrojený robot ktorý vyniesol rozsudok smrti

    Znovu, pre ilustráciu, výbava mechanizovanej čaty v bojoch o irackú Fallúdžu – PTRS (protitanková riadená strela) TOW a 25 mm automatický kanón Bushmaster z výzbroje BVP M2A3 Bradley, protitankový granátomet AT-4, PTRS FGM-148 Javelin, 40 mm podvesený granátomet M203, staré ale stále účinné „bangalúrske torpéda“ M1A2 – tiahle nálože na ničenie drôtených zátarasov a prekážok, dokonca útočné rebríky z titánovej zliatiny a samozrejme organická výzbroj čaty. Nesmieme zabudnúť na 120 mm kanón tankov M1A1 Abrams, ktoré ukázali svoje kvality a nezastupiteľné miesto ako univerzálny nástroj na vytváranie vstupných otvorov v múroch budov. Celý zoznam vyzerá na prvý pohľad ohromujúco, podľa vyjadrení účastníkov však palebná sila stále nebola dostačujúca[12].
    Autor Peter W. Singer vo svojom známom diele Wired for War: The Robotics Revolution and Conflict in the 21st Century popisuje neoverené správy o jednotkách amerických koaličných síl vojny v Iraku už z roku 2003, ktoré použili malého multifunkčného robota MARCbot, v priemernej hodnote 8 000 dolárov, ako bojový stroj. Vojaci podľa ústnych správ doslovne prilepili mínu Claymore (M18 Claymore – smerová protipechotná mína) na manipulačné rameno a poslali zariadenie dole ulicou do priestoru pravdepodobného úkrytu povstalca.
    Tento stručný prehľad nám veľmi názorne poukazuje na nárast globálnej populácie, kde viac ako jej polovica bude k roku 2030 žiť v urbanizovanom prostredí. Viac ako 50 percent našej civilizácie bude po tomto roku prebývať v zastavaných oblastiach so všetkými dôsledkami, ktoré z toho pre bojujúcich ale i nebojujúcich v daných oblastiach môžu znamenať. Dôsledky nielen tie vojenské, ale aj humanitárne.


3.BUDÚCNOSŤ VOJENSKÝCH OPERÁCIÍ V ZASTAVANOM PRIESTORE

    Jeden z nedávnych míľnikov modernej histórie vojenských operácií v zastavaných priestoroch známy aj ako Druhá bitka o Fallúdžu alebo aj Operácia „Phantom Fury“ (Operácia Phantom Fury je považovaná za najkrvavejšiu povojnovú mestskú operáciu amerických jednotiek po bojoch vo vietnamskom meste Hue), odohrajúca sa v novembri 2004 v irackej Fallúdži, bola vybojovaná v meste so zhruba štvrťmiliónovou populáciou v dobe konfliktu. Neboli tam žiadne výškové budovy a mrakodrapy, žiadne rozsiahle komerčné štvrte, nebol tam systém podzemných dráh či zložitej kanalizácie, iba sieť úzkych kľukatých ulíc, dvoj- trojposchodových budov a hlavne dobre pripravení povstalci. Zúčastnené vojenské sily pozostávajúce z tých najsofistikovanejších armádnych zložiek svetového portfólia koalície boja proti terorizmu, vládnuce extrémne silnou palebnou podporou a logistickým zázemím, potrebovali viac ako 13 000 vojakov – viac ako 100 rôznych armádnych jednotiek a celý jeden týždeň na podrobenie si tohto mesta. Na
    Krátko po incidente v Dallase 7. júla 2016, si široká verejnosť uvedomila, že drony a roboty sú už medzi nami. A že neslúžia len ako populárne vysávače ROOMBA alebo iní high-tech pomocníci v domácnostiach, ale aj ako bojom preverené EOD roboty či stroje na odmínovacie práce. K dnešnému dňu viac ako 80 krajín sveta má vo výzbroji rozličné autonómne letecké, pozemné i morské prostriedky. Mnohé krajiny zahájili svoj vlastný výskum a komplexné vývojové programy. Tým sa postupne kontrola prostriedkov a stupeň autonómnosti začal voľne deliť do štyroch úrovní, následne jednoznačne definovaných Ministerstvom obrany Spojených štátov[19].
    Mnohé armády sveta by pri hypotetickom nasadení v niektorých z ohromných centier populácie vyzerali ako trpasličia armáda bojujúca s obrom. Čeliac hrozbám a mnohým výzvam počas mestských operácií vo veľkomestách, či dokonca megamestách by sa ich schopnosti na postupujúcej časovej ose veľmi rýchlo scvrkávali.


1.1 Megamesto – nástup éry mestských aglomerácií

    Teoreticky jasne definované, v boji preverené zásady. Ale ako to vidíme na najnovších konfliktoch, asymetria je stále silnou stránkou pouličných bojov. Každá taktická jednotka je nútená bojovať nezávisle najmenej po dobu 48 hodín. Pokiaľ čelíme ťažko opevnenému a ozbrojenému súperovi v mestskom prostredí, zrazu vidíme na príkladoch, že naše vybavenie a výzbroj je nedostačujúca. Bojový a prepravný priestor roja v obrnených transportéroch (OT) a bojových vozidlách pechoty (BVP) nie je možné donekonečna prepĺňať novými high-tech zariadeniami, osádka je tak pri preprave doslovne „pomiešaná“ s extra zásobami munície, nábojovými pásmi, nádobami na vodu, osobným vybavením, a pod. Podporné pridelené prostriedky ako napríklad tanky, čelia podobnému problému ako dostať čo najviac vybavenia na palubu bojového prostriedku a pre vašu výstroj už nemajú priestor.
    Operácie v zastavaných priestoroch sa v nastávajúcom 21. storočí stávajú veľkou bezpečnostnou výzvou pre všetky zložky vykonávajúce ozbrojený boj. Narastajúca urbanizácia jednotlivých ľudských spoločenstiev, spájanie miest a ich ohromný ekonomický vektor či objavenie sa silných nevládnych entít kontrolujúcich rozsiahle osídlené oblasti determinuje tieto veľkomestá ako dôležitý – ak nie najdôležitejší – politický a ekonomický priestor pre možné bojiská budúcnosti. Symbolizujú moc nad daným regiónom; sú to „centrá gravitácie“ zložitého organizmu, ktorý nazývame civilizácia. Spolu s dnešným demografickým tlakom a vzrastajúcou migráciou vytvárajú tieto mestské aglomerácie bezprecedentné nebezpečenstvo pre všetky nasadené armádne zložky a ich veliteľov. Bojujúce jednotky budú musieť vstúpiť do týchto metaforických pascí a ovládnuť ich. Iná možnosť pre vojny budúcnosti nie je.


2. “VOJENSKÉ ROBOTY” – BOJOVÉ POLE BUDÚCNOSTI

    Ľudský operátor vykonáva všetky rozhodnutia. Systém nemá autonómnu kontrolu nad strojovým prostredím, hoci môže odovzdávať informačné odpovede na zaznamenané dáta.
    Systém prijíma ciele od človeka a prevádza ich do úloh vykonávaných bez ľudskej interakcie. Človek stále dokáže vstupovať do pracovného cyklu v núdzových prípadoch alebo pri zmene cieľov, hoci v praxi môže dochádzať k významným časovým oneskoreniam pokiaľ ľudská intervencia nastane.
    Ing. Jaroslav Matejka, narozený v roce 1977. Je absolventem Vojenské akademie v Liptovském Mikuláši. Působil v Ozbrojených silách České republiky v různých funkcích zejména v oblasti výcviku. Je důstojníkem v záloze. Po odchodu z armády prošel několika zaměstnáními zaměřenými na oblast ručních střelných zbraní a střeliva. V současné době pracuje jako Vedoucí testovacího laboratoře pro ruční zbraně v soukromém sektoru. Zabývá se novodobými aspekty boje v zastavěných oblastech a využitím vojenské robotiky.


1.2 Mestské operácie – hrozby a výzvy Bitky o Fallúdžu

    Nasadené americké jednotky čelili vo Fallúdži v roku 2004 až pozoruhodne sofistikovaným nástrojom vedenia odporu, naznačujúc dobre pripraveného a školeného protivníka! Storočie informácií, ako to 21. storočie často nazývame, dáva vzniknúť stále agilnejším oponentom pripraveným čeliť našim jednotkám a s týmto poznaním musíme aj vstupovať do konfliktu v mestskom prostredí. Tu je výber niektorých špecifických postrehov z obsadzovania daného mesta[10]:
    Vo štvrtok 7. júla 2016 sa v texaskom Dallase odohrala tragédia, ktorá sa zapísala do histórie robotiky a použitia týchto prostriedkov. Stála šesť ľudských životov, päť policajných dôstojníkov a samotného útočníka. Útočiaci strelec Micah Xavier Johnson, veterán americkej armády z vojny v Afganistane, zahájil paľbu na skupinku policajtov počas protestného zhromaždenia. Po sérii viacerých prestreliek a úteku cez dallaské centrum bol Johnson obkľúčený na krytom parkovisku miestneho kampusu, kde dokonca zranený odolával a odmietal sa vzdať. Jeho výstroj pozostávala z taktickej vesty (pravdepodobne aj s balistickými vložkami) so zásobou munície, pušky typu AR-15 a pištole. Akékoľvek boli jeho motívy, jedno bolo isté, polícia čelila veľmi nebezpečnému, trénovanému a sebaistému protivníkovi. Obliehanie s niekoľkými ďalšími prestrelkami trvalo celú noc, preto sa veliaci dôstojník rozhodol ráno 8. júla konať[14].


PLATFORMA – M (Ruská federácia – Námorná pechoty Baltskej flotily)

    [14] Peterson, A. In an apparent first, Dallas police used a robot to deliver bomb that killed shooting suspect. Washingtonpost [online]. 2016 [cit. 2017-07-02]. Dostupné z: https://goo.gl/HB3NrY.
    [21] Qinetiq North America. MAARS® Data Sheet. Waltham: Qinetiq North America [online]. 2016 [cit. 2017-07-02] Dostupné z: https://www.qinetiq-na.com/products/unmanned-systems/maars/.
    Systém dokáže vykonávať široké spektrum aktivít pri zadaní povolenia s prioritou vysokého stupňa alebo pokynu človekom. Obaja človek aj systém vedia iniciovať reakcie založené na zaznamenaných dátach, ale systém to dokáže iba v rámci aktuálne pridelených úloh.
    Jedna z najnovších akvizícií známych platforiem TALON od spoločnosti Foster-Miller Company, nedávno intenzívne testovaná a mediálne známa počas podujatia RIMPAC 2016 – Medzinárodného vojenského cvičenia konaného pravidelne v Tichomorí. Patrí do systémov úrovne 1, niektoré schopnosti úrovne 2 a 3 sú však aktuálne testované[21].
    [12] BELLAVIA, David. Dům od domu: vzpomínky seržanta americké pěchoty na druhou bitvu o Fallúdžu. Neratovice: Omnibooks, 2014. ISBN 978-80-87788-28-8.


Poznámky k textu a použitá literatura

    [10] BELLAVIA, David. Dům od domu: vzpomínky seržanta americké pěchoty na druhou bitvu o Fallúdžu. Neratovice: Omnibooks, 2014. ISBN 978-80-87788-28-8.
     Platforma je definovaná za účelom patrolovacích a strážnych úloh strategicky dôležitých objektov, palebnú podporu pechotného družstva, elimináciu cieľov v poloautomatickom alebo automatickom režime; voliteľnú výzbroj tvorí 7,62mm univerzálny guľomet PKT s palebným priemerom 400 nábojov, štyri reaktívne granátomety RPG-26; operačný dosah do 1500 m; kapacita batérií do 48 hodín; maximálna rýchlosť 12 km/h; hmotnosť 800 kg; prepravná kapacita 300 kg.
    Väčšina dnešných vývojových programov pracuje s úrovňami 1 a 2, tie najpokročilejšie systémy pracujú na technologicky náročných úrovniach 3 a 4. Vojenské výskumné centrá vo viacerých krajinách si uvedomujú dôležitosť tohto smeru vývoja a konajú. Použijeme preto ako príklad pokročilé systémy dvoch vyspelých armád určujúce možnú cestu zvýšenia situačného prehľadu nad operačným priestorom, znásobenia palebnej sily a logistickej podpory, rozoberanými závere kapitole 1.1 a 1.2.


1. MESTSKÉ OPERÁCIE A PASCA ZVANÁ MEGAMESTO

    Krátka rekapitulácia predošlých riadkov nám ukazuje limity, s ktorými je veliteľ a jeho jednotka konfrontovaná počas operácie v zastavanom prostredí. Hoci práve misia určuje úroveň vedenia vojny, mestské asymetrické prostredie si vyžaduje viac. Vyžaduje si viac rýchlosti, situačného prehľadu v operačnom priestore, palebnej sily, viac zásob a opäť viac palebnej sily. Dnešný vojak – príslušník mechanizovanej pechoty má však svoje limity a potrebuje pomoc.
    Podľa všetkého boli stroje úspešné. Tieto príbehy v porovnaní s prvým prípadom z Dallasu nie sú zaznamenané ani mediálne rozpitvané, ale názorne ukazujú spôsob myslenia vojakov a veliteľov v bezprostrednom ohrození – využiť výhodu nad nepriateľom a zbytočne neriskovať životy svojich druhov[17].
     [1] BARAKAT, Sultan. City war zones. : The Global City Magazine [online]. 1998, 5(4), 10-13 [cit. 2017-07-02]. Dostupné z: http://www.academia.edu/1165574/City_war_zones.
    Ďakujem za dobrú pripomienku. V danom článku, ktorého úlohou bolo poukázať na nový trend vývoja bezposádkových vojenských prostriedkov, bol pojem Operácia / Operace viazaný v texte na všeobecné označenie činnosti veliteľov a vojsk v určitom priestore (okrem príkladu Operácie "Phantom Fury", ktorá je vojensky aj historicky vymedzená). Preto možno súhlasiť s označovaním daného procesu ako činnosť, t. j. vojenská činnosť v urbanizovanom prostredí, činnosť v zastavaných oblastiach a pod.


MAARS – Modular Advanced Armed Robotic System (USA – U.S. Marine Corps)

    Dôsledky tohto prípadu, aj keď sa odohral ako súčasť policajnej akcie, poukazuje na dôležitý míľnik budúcich operácií v zastavaných priestoroch. Veliaci dôstojník, čeliaci nebezpečnému a zdatnému protivníkovi, rozhodol vsadiť všetko na jednu kartu a vyslal robota šetriac tak životy svojich kolegov. Diaľkovo ovládaný robot so všetkými svojimi nevýhodami a obmedzeniami dokázal vykonať zverenú úlohu a dokonca zostal funkčný i po zasiahnutí viacerými strelami a výbuchu[16].
     Nepriateľ takisto nespí a ako sme si ukázali na príkladoch protiopatrení počas operácie Phantom Fury vo Fallúdži 2004, je len otázkou času kedy začne používať podobné metódy. Prvé indikácie a pokusy sú už tu, môžeme spomenúť prípad z 2. októbra 2016 v Irbile, kedy príslušníci ISIS použili bezposádkový komerčný dron k doprave výbušného zariadenia a útoku na stanovište irackých koaličných síl. Výsledkom bolo zabitie dvoch kurdských bojovníkov a zranenie niekoľkých vojakov francúzskych jednotiek[18]. Druhým názorným príkladom o širokom použití lietajúcich dronov sú množiace sa správy o ich masovom nasadení proti vládnym jednotkám a medzinárodnej koalícii počas obsadzovania mesta Mosul v Iraku z roku 2017.


2.2 Bezposádkové pozemné prostriedky – nový regrúti armád

    Často spomínaná fráza Mestské operácie, všeobecne v armádnom slovníku známe aj ako UO – urban operations, alebo MOUT – military operation on urbanized terrain (armáda Spojeného kráľovstva uprednostňuje výraz FIBUA – fight in built-up areas[9]), zahŕňa v sebe všetky nasledujúce problémy, s ktorými sa stretneme. Moderné mesta sú asymetrické. To je fakt. Tento operačný priestor má široké horizontálne rozdielnosti, ako historické centrá, obytné zóny, industriálne zóny, predmestia či slamy, odlišné všetkými možnými spôsobmi, tak aj vertikálne rozčlenenie, počínajúc podzemnými dráhami dopravy a kanalizačným systémom až prakticky do vzdušného priestoru nad samotným mestom. Výškové mrakodrapy je prakticky nemožné dobyť, jedine za cenu úplnej deštrukcie, slamy sú nekontrolovateľné bez nasadenia veľkého množstva síl a predstavujú permanentné ohrozenie vo vašom tyle. Boje v mestách sa stále viac trieštia do štyroch vrstiev:
    “It sounds like science fiction, but it is fact: On the battlefields of Iraq and Afghanistan, robots are killing America’s enemies and saving American lives.“
    [16] Matejka, Jaroslav. Nasadenie ozbrojeného robotického prostriedku na elimináciu cieľa v boji v uzavretých priestoroch. Conference Anthology: TAKTIKA 2016. Brno.
    [7] Matejka, Jaroslav. Nasadenie ozbrojeného robotického prostriedku na elimináciu cieľa v boji v uzavretých priestoroch. Conference Anthology: TAKTIKA 2016. Brno.


Copyright © Dossani milenium group 2000 - 2020
cache: 0000:00:00